Pozdravujem vás všetkých, ktorí budete čítať tieto písmenká. Dnes sa s vami chcem podeliť o radosť z tvorenia. A nie len s vami... 

Aj do našej dediny prišli mamičky z deťmi, ktoré utiekli pred vojnou v ich krajine. Bola som milo prekvapená, koľko ľudí chcelo pomôcť a pomohlo zabezpečiť všetko potrebné, ešte aj v predstihu, kým boli ešte len na ceste k nám. Tak som premýšlala a premýšlala, ako by som pomohla aj ja. Stretli sme sa na ihrisku,  šla som sa zoznámiť, privítať, spýtať sa, či niečo nepotrebujú. A vtedy mi svitlo- deti sa zahrajú, chodia do škôlky a do školy. Ale čo maminy? Pokiaľ si nájdu prácu... Samozrejme! Spýtala som sa ich, či majú radi ručné práce, či niečo tvoria. Určite si narýchlo balili do kufra potrebnejšie veci ako je háčik, ihlice, klbko vlny... Dohodli sme sa viaceré ešte na ihrisku, každá sme doma mali niečo, kamoška ihlice, ďalšia bavlnené klbká... a ani ja práve nepotrebujem mať dvojo háčikov a niekoľko klbiek priadze... Podelili sme sa a oni sa veľmi potešili. Sama poznám ten pocit šťastia, keď tvorím a keď je i výsledok, tak je radosť úplná.

Verím, že si pri tvorení trošku odľahčia myseľ od toho, čo sa deje. 

Tak vám píšem tieto riadky, chcela som sa s vami podeliť a možno povzbudiť aj vás, ak stretnete takéto ženy, určite sa potešia :)

katari