Keď vezmeme za hrsť hliny a „za hrsť človeka“, chemickým rozborom zistíme, že je to vlastne to isté.
Dve tretiny z nás – voda. Dve molekuly vodíka a jedna kyslíka. Takže vlastne plyn, para nad hrncom s vriacou vodou. Tak nemachrujme ;-))
A železa tak asi na jeden klinec. Tak pozor na to, koho alebo čo tým klincom pritĺkame!
A nesmieme zabudnúť na uhlík. Niekoľko ceruziek by z toho uhlíka v človeku mohlo byť. Tak sa sústreďme na to, čo tými ceruzkami do knihy nášho života čmárame.
A keď nás život poriadne pritlačí a je nám poriadne horúco, v tom tlaku a vysokej teplote sa buď rozpadneme na prach...alebo sa z toho uhlíka v nás stane diamant. Ten ešte treba, pravda, obrúsiť - a to bolí - ale stojí to za to.

Nuž tak, z hliny sme (s)tvorení.

A je to niečo, čo ma napĺňa úžasom.

...že tá hlina dokáže
...že tá hlina dokáže tvoriť
...že tá hlina dokáže tvoriť krásu

Tak pozývam nakuknúť do toho môjho procesu (s)tvorenia krásy.

P.S. Nezabudnite si pustiť zvuk

Zavlažovaná záhrada
BOHO STYLE Vianoce
Tvoje cesty
Stromček
Miesto pre Ježiša