Sama som nevedela do čoho idem. No musela som. A keď už, tak nech ma to aj baví. Výber témy mojej bakalárky bol na mne. Ahá, prečo by som nemohla robiť to, čo ma najviac baví- šperk :)
A tak bola téma na svete. Moja predstava bola aj tak o čosi iná. Chcela som navrhnúť šperk, ktorý bude nositeľný, no konzultant ma stále viedol tam, kde som ani nevedela, že nejaká cesta existuje. Keď som zistila, že šperk je dnes vnímaný tiež aj ako umelecký objekt, ktorý nemusí slúžiť ako ozdoba ľudského tela celkom sa mi táto myšlienka pozdávala. Prijala som tú myšlienku a už len pustiť sa do roboty. Dlho sa nič nedialo, inšpirácia neprichádzala aj keď som ju po lese naháňala a tak ako vždy, prišla zrazu, už bol najvyšší čas.
V mojom obchodíku si iste všimnete, že príroda je mojou inšpiráciou. Tu to bolo trošku inak, akosi obrátene?
Štve ma akým spôsobom sa človek správa k prírode a to bolo to, čo som chcela dostať do môjho šperku- objektu. (Negatívny) vzťah človeka k prírode a ich vzájomný kontrast. Áno negatívne, ale chcela som vyvolať aspoň malý tok myšlienok a možno polemiku u pozorovateľov.
Prvá čmáranica, druhá, tretia... Hotovo. Rýchle vysvetlenie, konzultant nemal námietky a tak som sa dala do práce. Samozrejme nebolo to také jednoduché. Objavilo sa milión maličkých problémov (aký materiál, odkiaľ, čím rezať, lepiť, brúsiť, veľkosť, hrúbka, ...) ale bavilo ma to a o to mi predsa šlo :)