Emil bude asi veľký beťár, lebo keď 10. 4. 2015 pricestoval do Košíc, tak poriadne sa schoval medzi balíkmi, že ho teta z pošty musela hľadať viac ako 5 minút. A stále sa chodila pýtať: Odkiaľže to prišlo? Kedyže vám to bolo oznámené? Ktorou triedou? Ako je to veľké? Ale nakoniec Emila našla a tak sme ho v podvečerných hodinách uvítali tak ako sa sluší a patrí na správnych Slovanov - chlebom a soľou. Len ten chlieb musel mať rozmery adekvátne Emilovi :-) Na počesť Emilovho príchodu nám vykvitla aj dlhoočakávaná zornica.

Na druhý deň bola sobota, nádherný slnečný deň (Emil priniesol skvelé počasie), tak sme ho zobrali na prehliadku centra mesta Košice. Pozrel si Hlavnú ulicu, Morový stĺp, Štátne divadlo, Dóm svätej Alžbety, Urbanovu vežu, park aj okolité fontány. Bohužiaľ, tie ešte v tomto aprílovom čase neboli v prevádzke, takže Emil má o dôvod viac, aby sa do Košíc vrátil ešte niekedy v lete.

Nedeľu strávil Emil balením a chystaním sa na dlhú cestu do Talianska - naprieč celým Maďarskom a Slovinskom. Pomáhal aj pri vyprážení rezňov na cestu, varení a pečení pre zostávajúcu rodinu, keď už nie fyzicky, tak aspoň psychickou podporou. 

Cestou cez Maďarsko si obzrel jeho hlavné mesto Budapešť (chcelo by to urobiť tam dlhšiu zastávku a urobiť zopár záberov, ale vzhľadom na dlhú cestu na to nebolo dosť času). Kým v Rakúskych Alpách majú fialové kravy, v Slovinsku Emil objavil kravu zelenú, ale keďže sme mu vysvetlili, že aj keď krava spása zelenú trávu, toto nie je jej prirodzená farba, takže ak niekto máte možnosť, Emil by rád spoznal aj tú pravú slovenskú Brezuľu, Rysuľu, Belku, Smatanku, či Telicu - ukážte mu ju niekto.  Vedeli ste, že kravy s menom lepšie doja? Emil to už vie :-)

Vo večerných hodinách dorazil Emil do Talianska a ubytoval sa v hoteli Hollywood v Lido di Jesolo. Ráno si pozrel pobrežie a prípravu pláže na letnú sezónu. Odušu tu pracovali robotníci, ktorí navážali piesok a rozmetávali ho po pobreží. Po krátkom výlete sa už Emil ponáhľal do Benátok. Ešte toho musel počas jedného dňa veľa stihnúť. Benátky si Emil vyskúšal prejsť autom, vláčikom, peši aj loďou, poprezeral si úzke benátske uličky, pričuchol k benátskym kanálom a potom už rýchlo musel fujazdiť do Toskánska, aby stihol večeru o 3 hodiny neskôr v kamennej usadlosti Il Borghetto Country Inn & Winery. 

Tam sa mu veľmi zapáčilo, lebo usadlosť priam dýchala duchom doby pra-prastarej mamy z roku 1903, kedy bola postavená. Naokolo samé vinice, olivovníkové háje a sady s ovocnými stromami. Emil spal v čipkovaných perinách ako od prababičky, cez deň sa vyvaľoval v rozmarínových kríkoch pri bazéne a šplhal sa na miestne citrusovníky, olivovníky, figovníky aj ostatné ovocné stromy, či vistériu. Zúčastnil sa aj školy varenia s pravým Talianom, ktorý teraz žije v Čechách - Emanuelom Ridim, čosi aj pomáhal navariť, čosi aj ochutnal a veľmi mu tam chutilo :-)

Počas voľných chvíľ, keď Emil nevaril a nespal, navštevoval nádherné miesta v Toskánsku - Sienu, Florenciu, Greve di Chianti,  San Gimignano. Na viac miest, žiaľ, času neostalo, pôvodne mal v úmysle navštíviť aj Pisu, ale v posledný deň dovolenky začalo pršať (asi talianska obloha žialila, že Emil odchádza), to nie je práve počasie na behanie po pamiatkach, tak sa Emil už len pobral na dlhú cestu do Košíc. A odtiaľ poputuje naspäť do Serede, alebo .... Nechcete mu niekto ukázať svoje mesto?