Poznáte to. S nadšením sa do niečoho pustíte, čo vôbec netušíte ako sa robí, ale to nadšenie je také veľké, že to proste zvládnete. :)

Ja som sa jedného dňa pustila do šitia plyšákov. Kúpila som si parádne látky, plniacu hmotu do nich, gombíky a už ma nikto nemohol zastaviť. Bola som na seba taká hrdá,...pekne ich nafotila, zavesila sem a čakala... pol roka...

A nič. :D Na plyšákov padal na poličke prach a tak som ich zakryla sáčkom. 

Ale to vôbec nevadí. :) Keď sme sa s priateľom rozhodli zbierať peniaze na cestovateľský fotoprojekt, ako ďakovné darčeky poslúžili veľmi dobre. Jeden bol dokonca na ceste s nami, lebo aj to bola jedna z cien.:) takto cestoval:  http://www.boredpanda.com/this-toy-buddy-is-the-cutest-traveler-ever/

Navyše som ich potrebovala ušiť ešte veeeeeľa na cestu. Že prečo? 

Fotili sme náš vysnívaný domov na najznámejších miestah európy a na to sme potrebovali pomoc od lokálnych ľudí. Teda hlavne aby nám požičali nábytok na fotku, ktorý sme si väčšinou ráno vyzdvihli a o pár hodín priviezli naspäť...ako vďaku a pamiatku sme každému kto nám pomohol strčili do ruky handmade plyšáka na pamiatku. :)

Teda týpkovi z Bruselu sme strčili do ruky aj cestovateľské tričko, pretože nám na zvyšok cesty požičal super foťák (vo Francúzsku nám ukradli všetku elektroniku). Bol to profesionálny fotograf a veľmi rád cestoval. Vravel, že sa chystá do Brazílie, tak sa učí po španielsky aby sa dohovoril. Vedel aj pár viet po slovensky, pretože po Slovensku fotil route 66 :) https://www.facebook.com/Im-Namen-der-Route-66-643169889033113/ . A tek sme si boli istí, že ikonové tričko sa mu zíde tiež :D

Dokonca som povyrábala aj sťaby kofolákov na rovnaký účel :D. Teda tí boli ako odmena pre prvých 25 ľudí... čo nám prislelo na crowdfundingu. :)

Tu je video ako sa pekne sami pobalili do obálok. :D 

;feature=youtu.be">;feature=youtu.be

No a teda čo z toho všetkého vyplýva? Najdôležitejšie je robiť čo Vás baví. Len vtedy to má zmysel. A aj keď to nevyzerá ako užitočná vec, všetko sa na niečo zíde.  :)