Síce neskôr, ale predsa. Po všetkých povinnostiach som sa konečne dostala k napísaniu mini "cestopisu" o našej ceste do Slovinska na motorkách. Cesta sa uskutočnila v máji 2023, za nie celkom teplého obdobia, ale o tom potom.

Po prejdení 865km sme sa prvý deň dostali do dedinky Rakek, ktorá sa nachádza neďaleko slovinského mesta Postojna. Práve v oblasti Postojna je známy Predjamský hrad a jaskyňa Postojnska jama, hlavné ciele našej cesty.

Hrad Predjama bol postavený koncom 12. storočia pod 123 metrov vysokou skalou útesu, čo ho radí medzi najväčšie jaskynné hrady na svete, vďaka čomu je zapísaný v knihe Guinessových svetových rekordov. Najslávnejším obyvateľom hradu je Erasmus Predjamský, lúpežný rytier, ktorý dobil hrad v 15. storočí. Dovtedy bol hrad v podstate nedobytný. 

Hrad sme si mohli prejsť sami, bez sprievodcu s prehrávačom, ktorý nám prehrával výklad v češtine. Musím podotknúť, že výklad je spravený ozaj úžasne, prehliadka hradu bola pre mňa neskutočným zážitok. Ísť hore schodmi po hrade so zimomriavkami na chrbte... magické miesto, čo vám poviem. 

Odporúčam navštíviť aj jaskyňu pod hradom, kde sme sa my dostali "náhodou" (nezhodli sme sa a kúsok sme to doplietli pri kúpe lístkov). Na túto výpravu vás špeciálne pripravia, dajú na hlavu prilbu s čelovkou a ide sa spoznávať. My sme boli v motooblečení, smiali sa nám, že vlastne už nič nepotrebujeme. Kráčať schodmi v tme v motorkárskych čižmách mi zo začiatku prišlo komické, ale dojmy opäť nesklamali. Sprievodca nás so zaujímavým výkladom previedol jaskyňou, porozprával nám niekoľko povestí o hrade a prezradil aj to, čo s nami robí úplná tma a ticho (áno, aj sme to vyskúšali).

Našou druhou zastávkou bola jaskyňa Postojna, ktorá sa nachádza neďaleko hradu. Je to najväčšia slovinská jaskyňa a zároveň má najdlhšiu prehliadkovú trasu na svete a to rovných 5 kilometrov (celková dĺžka jaskyne je 24km). Prehliadka trvá približne hodinu a pol. Počas nej sme sa viezli vláčikom, videli koncertnú sálu a kvapľové sochy. Rieka „Pivka“ tu mala veľký zmysel pre estetiku, keďže vytvarovala takú nádheru, dokonca v úrovniach viacerých poschodí a v rozličnom farebnom prevedení.

Jaskyne a podzemné útvary ma veľmi zaujímajú. Kedysi som brigádovala v jaskyni na Slovensku ako sprievodkyňa a mám prejdené takmer všetky sprístupnené jaskyne na Slovensku. Toto však bol "iný level" a môžem povedať, že Postojna je najkrajšia jaskyňa, akú som kedy navštívila. 

Ďalej sme pokračovali do Talianska, kde sme navštívili známe prístavné mesto Terst a ubytovali sa neďaleko v kempe. 

Cestou naspäť sme sa zastavili pri Bohinjskom jazere a jazere Bled. Tým, že sme tieto miesta navštívili mimo turistickej sezóny, tam bolo ozaj prázdno a mohli sme sa rozjímať nad krásou týchto jazier. Mne osobne sa oveľa viac páčilo Bohinjske jazero, príroda a okolie tam mi prišli oveľa sympatickejšie.

Ide o najhlbšie a najväčšie jazero v Slovinsku. Nachádza sa v severozápadnej časti krajiny v Triglavskom národnom parku. Na prvý pohľad je veľmi plytké, no v skutočnosti je hlboké až 45 m. Toto ľadovcovo-tektonické jazero je 1,3 km široké a 4,3 km dlhé.

Bledské jazero leží na severozápade Slovinska a vzniklo roztopením Bohinjského ľadovca. Zaujímavosťou je, že nemá žiadny významný prítok a zásobujú ho predovšetkým podzemné pramene. V strede jazera sa nachádza malebný ostrov, na vrchole ktorého stojí kostol Nanebovzatia Panny Márie v barokovom štýle zo 17. storočia.

Posledný deň, sme cestu späť "štrikovali" okrajom rakúskych Álp, čo musím podotknúť, že nebol ten najlepší nápad a to najmä z dôvodu počasia. Popri ceste bol častokrát ešte sneh a miestami som mala pocit, že ma budú musieť z motorky zoškriabať, lebo som na nej primrzla. 

Po tomto krátkom tripe nás čakal ešte jeden 2 - týždňový výlet v júni do Albánska. O albánskych plážach, horách v Čiernej Hore a káve v Bosne a Hercegovine vám napíšem v ďalšom blogu, snáď čoskoro. Pozdravujem všetkých motorkárov, aj nemotorkárov a budem rada, keď mi napíšete vaše zážitky a dojmy z výletov po Slovinsku. 

Daniela