Žurnál+

Vtáčatko - empatické hniezdo ľanu pre celú rodinu

P
SAShE.sk990 predaných ks, 545 hodnotení

SAShE s.r.o. . » Rozhovory / 2023-11-11 11:07:44 /  8 komentárov / 62 lajkov

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

 

 

Manželia Dana a Peter Vrabcoví stoja za značkou Vtáčatko. Ich hniezdo, ako ho sami nazývajú, udržateľne a férovo oblieka celú rodinu do ľanu a prírodných materiálov. A nielen rodinu, ale aj celú domácnosť - od utierky cez posteľnú bielezeň až po matrac. Všetko je zladené do vtáčatkovskej témy, práve vďaka ich priezvisku a láske k prírode.

Vrabčekovcov sme navštívili v ich showroome na Dlhých dieloch v Bratislave. Cez presklený výklad nás vo vnútri zohrievalo ranné slniečko, ktoré ešte viac umocnilo láskavý pocit z tohto pekného miesta. Dve hlavné miestnosti krášlili mnohé ľanové kúsky, pletené svetre, milé detské vecičky, ale aj veľký stôl, kde prebieha každodenná agenda objednávok. Po milom zvítaní sme sa pustili do práce – Terezka začala fotiť a ja, Katka, som sa začala pýtať:

 

Danka, Peťko, ako by ste charakterizovali svoju značku Vtáčatko?

D: Malá, rodinná, empatická, pomalá..

P: Ty si aká pripravená! :) Ja to musím trošku vyvážiť – je aj chaotická a uvoľnená.

D: To je pravda. Nemáme napísané stratégie, ani podnikateľské plány na roky dopredu. Vieme, aká je naša vízia a tej sa držíme.

 

Ako si povedala, ste aj rodinná značka. Aké to je tvoriť spoločne s rodinou? Kto momentálne tvorí tím Vtáčatko?

D: Za jej chodom stojíme len my dvaja. Vtáčatko vzniklo, keď som bola tehotná s našim druhým dieťaťom Adamom. Začínali sme ako detská značka, ale veľmi plynule sme sa dostali k značke pre celú rodinu. Na jar 2019 sme spustili eshop, Peťo sa zapojil na začiatku roka 2020 a štvrtý rok to ťaháme vo dvojici. Vtáčatko tvoria ale aj naše dve detičky – Ela a Adam, ktoré nám niekedy ochotne, niekedy menej ochotne pomáhajú (smiech). A aj naše panie krajčírky v 4 dielničkách roztrúsených po Slovensku. Pracujeme tu, v našom showroome, ktorý máme ako sklad, kanceláriu a kde balíme naše objednávky.

P: Je to naša centrála! :)

 

 

Nevadí vám, že ste stále spolu?

D: My sme vždy boli radi veľa spolu. Sme spolu 18 rokov a vždy sme spolu trávili veľa času. Každý sa nás pýta, či nemáme ponorku. Samozrejme, stane sa, že sa nezhodneme, ale inak nemáme.

 

Ako ale vznikol nápad založiť značku práve s ľanovým oblečením?

D: Ja som pred 9 rokmi začínala so svojou značkou Štebotavo, ktorej náplňou boli šité šperky. Časom som to už nezvládala, mala som prvé dieťatko a nedalo sa to popri tom stíhať. Keď sme už čakali Adamka, chceli sme skúsiť niečo iné, kde bude menej roboty (smiech). To bol plán a nakoniec je tej roboty snáď ešte viac. Tentokrát to ale aspoň nevyrábam ja osobne, ale máme na to šikovné dievčatá. V tomto je to určite jednoduchšie.
A prečo práve takáto značka? Lebo sme mali malé deti, páčil sa mi tento štýl v zahraničí a na Slovensku toho ešte bolo málo. Začínali sme s podkolienkami, ktoré sme priniesli na slovenský trh zo Španielska. Tento produkt u nás, ani v strednej Európe nebol. Automaticky sa mi k tomu pýtalo niečo, čo by sa k tomu dalo doladiť – celý outfit. Vždy som sama vyhľadávala prírodné materiály, takže voľba na ľan bola jasná. Ako som spomenula, k detskej móde sa prirodzene pridala aj dospelácka, pretože rodičia sa chceli zladiť so svojimi deťmi. Nakoniec sme sa stali značkou pre celú rodinu, pre celú domácnosť.

 

 

 

Kto sú vaši zákazníci? A čo majú u vás najradšej?

D: Veľkú časť našich zákazníkov stále tvoria ženy, aj keď to už nie je také výrazné ako kedysi. Je to asi vďaka tomu, že keď je žena v roli matky, tak prirodzene oblieka nielen deti, seba, ale rovno aj muža. Aj keď častokrát platbu kartou uskutočňuje muž (smiech). Sú to prevažne mestské ženy, vo veku 30 – 45 rokov. Ale máme zákazníčky, ktoré sú už aj babičky a nakupujú ako pre seba, tak aj pre vnúčatá. Vekový priemer zákazníkov mužov je tiež tak v rozpätí 30 – 50 rokov.

P: To bolo také odborné definovanie, ale my máme šťastie na veľmi láskavých a chápavých ľudí. Častokrát nás na trhoch prídu len pozdraviť. Je to taký bonus. Nemáme zákazníka, ktorý očakáva, že „tak mi to len pošli a ja zaplatím“, ale častokrát tam vzniká taký pekný vzťah. Napríklad: napíšu nám niečo milé do poznámky, pošlú nám fotku, či napíšu spätnú väzbu ako sa im produkt páči. Povedal by som, že okolo nás vzniká taká komunita.

D: Dokonca, niektorí naši zákazníci naozaj obliekli nielen seba, ale aj celý domov a majú toho viac než my. Často nám aj píšu, čo nové chystáme, lebo by si to doma chceli ešte viac doladiť. A všeobecne, chcú niečo, čo nie je z módneho reťazca, ale práve naopak. Chcú niečo, čo je v súlade s prírodou, chcú si dopriať niečo drahšie a kvalitnejšie alebo sa obdariť, či odmeniť. A chcú mať aj niečo iné, čo nemá každá kamoška, suseda, kolegyňa – čím sa vraciame k šitej móde ako kedysi.

 

 

Do vašej filozofie patrí tzv. princíp empatie – vysvetlíte nám čo to znamená?

D: Ja som veľmi empatický človek a mám práve aj slzy na krajíčku, keď opisujeme, akí sú tí naši zákazníci skvelí. Vždy sa snažím vcítiť do ich kože, preto princíp empatie znamená, že chceme byť empatickí voči našim zákazníkom, prírode, spoločnosti a svetu okolo nás, ale aj našej značke ako takej. Lebo nebudeme sa hrať na to, že sme veľká značka s plnými skladmi oblečenia, ktoré budeme vypredávať za zlomok ceny. Chceme, aby to uživilo celý reťazec – aby sme férovo vedeli zaplatiť našich dodávateľov za materiál, naše pani krajčírky, prepravcov, naše priestory a v neposlednom rade našu prácu. Lebo môžeme mať akékoľvek plány a vízie, keď to nedáva ekonomický zmysel, tak sa neuživíme.

P: Áno, ale zároveň sme empatickí aj v tom, že nesúdime ľudí, že nechodia od hlavy po päty v ľane. Mne sa najviac páčia ľudia, ktorí to nakombinujú – na svoje tričko, hoci je z bežného reťazca, oblečú práve tú ľanovú košeľu. Aj v tom je tá empatia.

D: Veľmi veľa so zákazníkmi komunikujeme - potvrdzujeme si miery, kontaktujeme ich, keď sa nám niečo nezdá v objednávke a snažíme sa vcítiť do ich potrieb. Keďže na sociálnych sieťach ukazujeme svoje tváre, vedia s kým majú dočinenia a preto sa dokážeme navzájom navnímať.

P: Inak, veľakrát tento priamy kontakt zákazníkov prekvapí.

D: Je to preto, že celú komunikáciu, kontakt so zákazníkom, aj siete si riešime my. Často, keď uvidím meno zákazníka presne viem, čo si objednával a pamätám si to. Snažíme sa takto o ten empatickejší, osobnejší prístup s pridanou hodnotou.

(Pri tejto otázke Danku a Peťka dopĺňam, že túto pridanú hodnotu zákazník v bežnom módnom reťazci nezažije a vďaka tomu vie, kam presne idú jeho peniažky – napríklad na tanečný krúžok ich dcérky a nie na ďalšiu jachtu miliardára. Smejeme sa, že kde práve teraz kotvia. :) )

 

 

Ako ste spomenuli, na Instagrame zdieľate aj svoj život a život okolo značky. Je to veľmi milé a sama to rada sledujem. Cítite, že aj vďaka tomu je vaša značka úspešná? Ľudia sa vedia stotožniť s vašimi radosťami a starosťami?

D: Myslím, že áno, aj keď nie sme žiadni marketéri. Veľmi nám to pomáha a teší nás, keď vidíme, že nás sledujú rovnaké mená, od ktorých dostávame aj objednávky. Ale je to aj trošku smutné, že sme na tom ako značka závislí. Ale doba je taká a my sme sa prispôsobili.

P: Ale zároveň nás to aj zabáva. Robíme to vtedy, keď to cítime a máme nejaký nápad. Veľakrát je to také trápnučké, keď si to pozrieme s odstupom času, ale v tej chvíli sme sa na tom proste zabavili. Všetko dávame na prvú, bez postporduktcie a je to veľmi autentické. Ľudia sa vďaka tomu vedia s nami stotožniť a keď nás navštívia, vidia, že sme rovnakí aj naživo a že máme rovnaký bordel aj v skutočnosti. (smiech)

 

Dnes máte naozaj širokú ponuku – dokážete ňou obliecť celú rodinu aj svoj domov – aký bol vývoj vašich produktov? Čo bolo prvé a ako vznikol taký široký výber?

D: Úplne prvý produkt boli tzv. čukotky, čo sú v nitrianskom nárečí nohavičky. Bol to práve kúsok, ktorý sa veľmi hodil k našim podkolienkam a pančuškám. Hneď na to prišli šatôčky Vtáčatko, čo sú šaty s mašličkou na chrbte a volánikmi. Je to náš ikonický produkt a ich predaj bol taký veľký „boom“, že sa na výrobu čakalo aj 2 mesiace. Postupne sme zaradili aj chlapčenské oblečenie, lebo aj my sme mali syna a chceli sme ho obliecť. Veľmi plynule sme prešli k dámskej móde. Bez pánskej módy sme boli možno aj viac ako rok.

Čo sa týka materiálov - od začiatku sme pracovali s ľanom a mušelínom. Mnohí zákazníci mali dlho pocit, že ľan je materiál iba na leto. Sami sme ale dôkazom, že sa dá nosiť celoročne. Ale predsa, celoročný predaj sme doplnili menčestrom zo 100% bavlny, merino vlnou, z ktorej sme začali pliesť svetre a čiapky a tento rok sme pridali aj vlnené kabáty. Doplnili sme tým celú skladačku, aby sa zákazník u nás mohol obliecť počas celého roka.

 

 

 

Ako vznikol nápad na pomenovanie produktov na vtáčikovskú tému? Nedá sa nevšimnúť si, že všetko sa u vás točí okolo vtáčej ríše.

D: Priezviskom sme Vrabcoví a tie rôzne pomenovania prichádzali veľmi prirodzene. Aby sa nám lepšie pracovalo a aby sme zjednodušili komunikáciu s dielňami, potrebovali sme produkty nejako volať. Zrazu nám docvaklo, že veď tak ako je kalendár s menami, tak isto je aj atlas vtákov. A keď už sme tí Vrabčekovci, povedali sme si, že podchytíme celú vtáčiu ríšu. A svetríky sme zase nazvali Pierko – to bol, Peťko, tvoj nápad.

P: Toto celé bol môj nápad. (smiech)

D: Áno, to je pravda, Peťo je veľmi kreatívny. Na hlúposti. :) Ale uznávame, že už aj nám sa to niekedy pletie. Stále však máme nejaké názvy v talóne, aj vďaka dcérke, ktorá nám ich stále vymýšľa.

P: A mňa niekedy fascinuje, keď našu zákazníci prídu, napríklad na Sashe trhy, a povedia, že: ,,Ja chcem vaše Fénixy!“ alebo ,,Ukážte mi Straku!“, či vypýtajú si farbu presne podľa nášho vzorkovníka. Znamená to, že si doma našu ponuku už pozreli a idú za konkrétnym produktom. Je to vždy tak milé a teší nás, že nami vymyslené názvy si ľudia takto pamätajú.

K: Priznám sa vám, že mne stačila iba chvíľka na vašom Instagrame a hneď som vedela, aký produkt je ktorý vtáčik. :)

 

 

Mnoho produktov na Sashe máte označených za Top vecičku alebo Vecičku z výkladu. Poznáte svoj recept na úspešný produkt? Alebo to všetko bola iba čistá náhoda?

D: Vždy sa snažíme, aby sa tie veci v prvom rade páčili nám. Nemáme „fashion“ vzdelanie, ani nesledujeme módne trendy. Chceme, aby naše veci boli hlavne nadčasové, nositeľné, kvalitné a aby, keď sa človek na to pozrie, nech si pomyslí, že je to pekné. Avšak povedať presne, prečo sa jeden produkt uchytil viac, druhý menej, neviem.

P: Hlavne, my sme najviac chceli ľuďom priblížiť ľan a jeho skvelé vlastnosti. Rozhodli sme sa preto „vytiahnuť“ z minulosti materiál, ktorý už naši predkovia nosili a prispôsobili ho modernej dobe a strihom. Máme v ponuke aj množstvo farieb, aby to nebolo iba o tých prírodných. A zároveň, aby to bolo nositeľné - aj s teniskami, aj do roboty, aj na voľný čas a nebol tam ten feeling, že „idem z lúky, kde som celý deň hrabal a kosil s kosou“. Čím nechcem povedať, že značky, ktoré idú touto cestou to robia zle. Len my sme to tak nechceli.

D: A hoci máme na výber naozaj pestrú paletu, pravdou je, že zákazníci si objednávajú hlavne to, čo vidia, či už na nás alebo na fotkách. Vždy ide najviac to, čo je odfotené na produktových fotkách. Potrebujú si to vizualizovať a vidieť, ako to vyzerá na postave. Lebo možno sami majú podobnú. Na našich fotkách sme my, naša rodina, kamaráti, susedia, bežní ľudia, akých aj naši zákazníci stretnú na ulici. Myslím, že určite aj toto nám pomáha ako značke.

 

 

 

Aké produkty sú vaša srdcovka?

D: Najradšej nosím tričká a nosím ich celoročne. Som skôr nohavicový typ, je to pre mňa pohodlnejšie, keď som celý deň v práci. Nosím hlavne naše ľanové a na chladnejšie mesiace prejdem na menčester. Ale keby si naozaj mám vybrať jednu vec, tak je to táto košeľa Vrana, ktorú mám aj na sebe. Dá sa nosiť po celý rok a na množstvo spôsobov. Mám ju v troch farbách a to obmieňam. Ale aby si niekto nepredstavoval, že všetko mám iba ľanové, aj ja mám stále v šatníku rifle a bežné značky. Veď najviac „slow“ je práve nosiť a donosiť to, čo tam máme.

P: Ja mám rád obyčajné kraťasky a tričká, lebo veď stále nosím tie ťažké balíky látok (smiech). Ale potom sa rád vyparádim, keď ideme s deťmi do mesta. Ak presvedčíme aj ich, aby sa obliekli do Vtáčatka, tak vnímame, že sa to ľuďom páči. Aj teraz na dovolenke v Španielsku sa ľudia po nás obzerali a široko usmievali.

D: Pritom sme mali len základné kúsky, aby sme sa zmestili do jedného kufra. Presne toto chcem ukazovať aj našim zákazníkom, že kombinovať ľanové veci je tak pekné a pritom také jednoduché.

 

 

Myslím, že prečo máte najradšej ľan ste mi už niekoľkokrát zodpovedali. Ale ako ste sa dopracovali k 42 odtieňom a vzorom ľanu?

D: To je moja chyba (smiech). Som dosť nerozhodná. Mali sme dve možnosti – dať do ponuky 5 farieb a mať to čo jednoduchšie pre nás, aj z hľadiska logistiky a práce s dielňami. Ale na druhej strane vieme, že tí naši zákazníci to majú tak radi! Aj keď nám často hovoria, že si nevedia vybrať, ale – oni si radi vyberajú. Vidíme to na tých objednávkach, lebo za celý mesiac sa vždy ušije z každej farby.
Niekoľkokrát som sa pokúšala nejakú vyradiť, ale na druhý deň prišla objednávka práve na tú vyradenú farbu. Naučili sme si ich na to a oni si zvykli. Nevieme od toho upustiť. Ale kým to vládzeme nosiť, však Peťko. (smiech)

P: Veľa zákazníkov, keď už aj dá šancu tomu ľanu prvýkrát, tak pri druhom výbere už nechce tú istú farbu, vyberá inú. Alebo, je tu aj ďalšia skupina ľudí, ktorí si chcú zladiť šatník, či domov presne do daného odtieňa.

D: Alebo, už sme mali aj také zákazníčky, ktoré si dali spraviť farebnú typológiu a presne vedeli, aký odtieň sa im hodí.

P: Áno, ja im tu k zrkadlu vždy nosím celé rolky a ony si to prirovnávajú k tvári (smiech).

 

 

 

To sa mi páči, že vyberajú tak precízne. Ale poďme od ľanu ďalej. Ako vznikla kolekcia Pierko?

D: Veľmi sme chceli pleteniny. A chceli sme to robiť na Slovensku, pretože kedysi to tu malo bohatú históriu. Dlho nám trvalo, kým sme našli pletiareň, ktorá by splnila naše predstavy. Prototypovanie nebolo ľahké, trvalo to niekoľko mesiacov a keď prišlo na výber farby, vybrali sme ich 9. Pričom mali byť iba dve-tri. Prvá kolekcia bola s viacfarebnými kombináciami, ale túto sezónu sme dali upliesť už len jednofarebné svetríky.

 

 

Kto sú ľudia a dielne, ktorí šijú a vyrábajú pre Vtáčatko?

D: Za našou prvou dielničkou stojí Maťka, s ktorou sme začínali a máme príbuzenský vzťah. Nachádza sa v Pukanci. Chodíme tam veľmi radi, lebo tam mám veľa spomienok na moju rodinu. Maťke pomáhajú už ďalšie dve panie krajčírky, tak dokopy sú to tri páry šikovných rúk.

Druhá, s ktorou spolupracujeme už asi štvrtý rok, sú dievčatá na Orave - Veronika a Danka – sú to mama s dcérou. Radi ich chodíme navštíviť, dokonca nás pozvali aj k nim domov na víkend a naše deti sa veľmi spriatelili.

Potom máme dielničku v Dunajskej Strede. Pani krajčírka je nepočujúca a je to mamina našej kamarátky a susedy z Karlovky. Takže vždy keď príde za vnúčatami, prinesie aj objednávku. Má krásnu a poctivú prácu a šije pre nás hlavne sukne.

Najnovšia dielnička je v Bratislave na Palisádach, do tej vás aj zoberieme. Potrebovali sme jeden priestor mať aj po ruke, aby sme boli flexibilní. Tá vzdialenosť je veľkou prekážkou, keď chceme kreatívne premýšľať a byť súčasťou procesu. Túto dielňu sme založili s kamarátkou Luckou, s ktorou sa poznáme z pracovných čias, asi 10 rokov. A je to zaujímavý príbeh. Lucka je právnička, ktorá už nechcela pokračovať vo svojej profesií. Keď som jej rozprávala, že by sme chceli dielňu aj tu po ruke, ona mi na to: „Dani, ja som vždy chcela mať dielňu!“. Tak máme dielňu, ktorú vedie naša Lucka s pani krajčírkou Oľou. Samozrejme, nebolo to také jednoduché ako to znie, ale podarilo sa to. Musím povedať a veľmi si vážim, že vzťahy so všetkými dielňami sú až rodinné. Vieme o nich veľmi veľa, aj oni o nás.

 

 

 

 

Ako u vás vzniká taký nový produkt? Od inšpirácie až po výsledok?

D: Priznám sa, že veľa vecí sme robili na kolene, hlavne zo začiatku. Postupne sme prichádzali na to, že potrebujeme odbornú pomoc a oslovili sme panie konštruktérky. Mnoho strihov sme šperkovali dlhšie, kým splnili naše predstavy a sadli presne tak, ako majú - na mnohé typy postáv. Snažíme sa mať aspoň pár modelov takých, že sa do nich môže obliecť každý.

P: My nechceme naše veci za akúkoľvek cenu predať a našich zákazníkov využívať. Nechceme aby to mali pohodené len tak niekde v šatníku. Pre nás je dôležité, aby ľudia naše veci naozaj nosili, mali ich radi a nabádame ich, aby si kúpu premysleli. Nech fotky doma ukážu manželovi a radšej sa potom vrátia alebo si to objednajú online. Ja to tak hovorím aj mužom. Že v prvom rade sa v tom musia dobre cítiť a nech počítajú s tým, že sa to už nenatiahne, nezbehne a ak posilujú, tak v tom nebudú vynikať vyrysované svaly. Lebo ja to nebudem nosiť za nich!

D: Áno, chceme, aby tie veci boli hlavne ľúbené.

P: Inak, teraz keď sa nad tým zamýšľam, tak celý ten rozhovor je taký pozitívny. Keď to bude niekto čítať a bude s niečím svojim chcieť začať, tak aby si nemyslel, že my sme si niečo vysnívali, našli ľudí a zrazu sa to predávalo. Nebolo to vždy jednoduché. Veľa vecí sa nám nepodarilo, zažili sme veľa pokusov a omylov, či prišli o peniažky. Celý ten proces nás často stál veľa sĺz a času. Nie vždy sme natrafili na ľudí, ktorí premýšľali rovnako ako my a museli sme sa rozlúčiť a posunúť ďalej.

 

 

 

 

Peťko, ďakujem, že si to takto pekne upratal, akoby si poznal ďalšiu otázku – Prezradíte svoj najväčší prešľap?

D: Rozmýšľam, či sme mali niečo také nepodarené... Mali sme jednu nepodarenú spoluprácu s dielňou. Prišli sme o nejaký materiál a peniažky, ale to sú také prirodzené súčasti, s ktorými človek musí počítať.

P: A my máme taký problém, že občas vieme naletieť či uveriť. Často sme dávali druhú, tretiu, štvrtú šancu tam, kde sme nemali. Naučili sme sa, že niekedy musíme byť aj tvrdí, predsa len, je to stále biznis a musí nás to uživiť. Ak by som mal poradiť ľuďom, tak nech si vždy stoja za svojim, nech veria svojmu nápadu a vedia povedať stačí.

D: Ja neviem byť asertívna. Do každého sa vciťujem, neviem odovzdať kritiku a nie ešte niečo ukončiť, čo nefunguje. Pre mňa sú to potom také bezsenné noci. Ale je to niečo s čím sa musím naučiť pracovať a fungovať.

 

 

A naopak najlepší nápad, ktorý ste vo svojom podnikaní zažili?

D: Ja sa veľmi teším, že sme v tomto priestore, aj keď nie je to žiadny veľký „fancy“ obchod v nákupnom centre alebo v centre mesta.

K: Je ešte krajší :)

D: Bol to veľký krok. Zvažovali sme, či to dokážeme uživiť, lebo predsa tie nájmy sú pomerne vysoké. Všetko sme si zariadili svojpomocne, Peťo tu kolenačky robil betónové podlahy so špongiou. Pôvodne to bol vytopený a nepoužívaný priestor a spolu s rodinou sa nám to podarilo vybudovať. Postupne si to tu zútulňujeme a tešíme sa z toho, že sem ľudia za nami naozaj chodia, že môžu prísť kedykoľvek a môžeme sa vidieť pravidelne, nielen 2 - 3krát do roka na trhoch. Cítime sa tu veľmi dobre. Predtým sme mali prenajatú takú „pivnicu“, ktorá bola len provizórny priestor. Ale aj to je súčasťou cesty.

P: Ale Danka, veď ty si zabudla! Ten najdôležitejší začiatok bol u nás v obývačke, tam začínala naša značka. Pivnica už bol ďalší level!

D: Tak je to asi prirodzené, keď niekto buduje značku od nuly. Takže sme radi, že už nie sme v tej obývačke, neviem ani kam by sme toto všetko dali. Aj keď radi pozveme ľudí, do našej obývačky :)

P: Ale aj psychicky je to oveľa lepšie, že vieš, kedy si odišla z práce a kedy si sa vrátila domov.

D: Nie vždy sa nám to darí, lebo veľakrát pokračujeme ešte doma na počítači, ale áno. Keď tu zamknem... a potom sa ešte štyrikrát vrátim, lebo mi zazvoní telefón, alebo niečo zabudnem, alebo ma niekto zastaví (smiech). Tým, že tu neďaleko bývame, tak si ľudia zvykli, že nás môžu kedykoľvek o niečo poprosiť. Je tu život, deti sú na ihrisku, vedľa máme spriatelenú kaviarničku, ľudia, čo idú okolo, sa často zastavia.

P: A tuto nad nami je seniorklub, čiže často k nám chodia panie dôchodkyne popozerať, pochváliť, podišputovať trošku. Môžem povedať, že priťahujeme naozaj rôzne komunity ľudí.

 

 

 

Normálne by som tu aj chcela bývať, aby som vás mohla chodiť pozerať. Vaše kolekcie sú nafotené v rôznych témach - aké typy fotografií majú najlepší ohlas u vášho zákazníka?

D: Úprimne, naše produktové fotenia sú v skutočnosti naše rodinné fotenia fotené do nášho rodinného albumu. Lebo vždy sa oblečieme do našich vecí. Inak, všetko je to tak poprepájané. Fotografka, ktorá nám fotí fotky s baletkami, je naša rodinná fotografka a práve jej nápad bol obliecť ich do našich vecí. Stala sa z toho už taká každoročná tradícia. Sú to teda kamarátske služby, nie plánované profi fotenia.
Potom cestovateľské fotky, to je naša susedka – kamarátka Miška, nie je to žiadna influencerská spolupráca, proste to tak prirodzene prišlo. Veľmi veľa fotiek máme aj od našich zákazníčok, ktoré veľmi pekne fotia svoje deti a sú ochotné sa so svojimi fotkami podeliť. Sme veľmi vďační, že máme takých skvelých ľudí okolo seba.

Marketéri by nám možno povedali, že treba naplánovať také a také fotenie, ale ja mám niekedy pocit, že keby si naplánujeme niečo profi a vrazíme do toho hodiny a hodiny príprav, peňazí a času, nevypáli to tak, ako tie spontánnejšie a autentickejšie nápady. Aj to často vidím, že väčší ohlas má fotka našej zákazníčky mamičky, ako super vystajlovaná, možno vyretušovaná fotka, ktorá sa odfotila niekde v štúdiu.

P: Práveže, my sme mali vždy ten problém, že aj nás ľudia oslovili na zapožičanie vecí na fotenia, ale my sme nikdy nemali nič na sklade. Lebo čo sa objednalo, to sa ušilo a odovzdalo zákazníkovi. Až teraz sa nám pomaličky darí mať našité veci na sklad, aby si ľudia mohli prísť pochytať a vyskúšať.

 

 

 

Mali ste nejaké spolupráce aj s influencermi? Idete aj touto cestou?

D: Áno, ale všetko to bolo skôr v počiatku. Veľmi nám na začiatku pomohla Táňa Žideková, ktorá nás oslovila, že sa jej páčia šatočky, ale nikdy od nás nechcela ani cent. Dodnes nás označuje na fotkách a sme jej za to veľmi vďační. Teraz ale žiadne naplánované spolupráce nemáme. Je to preto, lebo máme tak skvelé zákazníčky, ktoré naše veci samé zdieľajú na sociálnych sieťach a označujú nás. Ony samé plnia úlohu malých influenceriek. Zatiaľ sme nemali platenú spoluprácu. Ak sa aj vyskytne nejaký barter, tak vždy je za tým nejaký pekný príbeh.

P: Nechceme tým ale machrovať. Zatiaľ sme k tomu neboli nútení.

 

 

 

Peťko, nedá mi to – čo ľan a muži – ako sa ti darí presviedčať mužov, aby nosiť ľan?

P: Najlepšie sa mi presviedča na svojom príbehu. Priznám sa, že zo začiatku ma to vôbec nelákalo. Keď už sme ale šili aj dámske kúsky, začal som prosíkať, že by som chcel aspoň tričko. Myslel som si však, že to nebude moja šálka kávy, vždy som skôr obľuboval športové veci. Nakoniec mi baby z Oravy to jedno vyprosené tričko ušili a zrazu som zistil, že stále viac a viac po ňom siaham. Potom som otravoval, že chcem aj s dlhým rukávom, aj trenírky a zrazu som bol oblečený celý. Nemali sme to ale v ponuke, avšak vždy keď som sa mihol na nejakej fotke, ľudia začali byť zvedaví. Tak sme si povedali, že veď poďme skúsiť aj mužov, veď oni to len nepoznajú. Toto je môj príbeh a každý muž, ktorému tento príbeh rozprávam sa ma na konci opýta: „A hryzie to?“. Lebo my sme takí fajnovejší, vieš (smiech).

D: Stáva sa aj, že muž príde iba ako doprovod ženy a keď povedieme, že máme aj pánsky výber, tak najprv otáľajú... a nakoniec nakúpia viac ako ženy. :)

P: A hlavne, vieš prečo sme to začali robiť? Lebo som mal pocit, že sa na chlapov v tomto „handmade“ svete pozabudlo. Chceli sme preto vytvoriť aj pekné veci pre mužov na bežné nosenie v širokej farebnej škále, aj košeľu do roboty, aj tričko na každý deň a aby objavili vlastnosti ľanu.

K: Mne sa páči, ako zastávaš túto rolu mužského ľanového protagonistu, aj tými všetkými videami na vašich sociálnych sieťach. Sú naozaj podarené!

P: Ja tie videjká točím hlavne pre moju dcéru Elu, lebo ona sa na tom vždy zabáva. Keď si spraví domáce úlohy, môže si za odmenu pozrieť, čo tatino smiešne zase natočil.

D: Ale aj reakcie na sieťach sú veľmi milé. Na Peťa najviac reagujú a naše publikum ho má rado.

 

Ako to teda vnímajú vaše dve detičky? Že toto je vaša práca.

D: To by asi museli povedať oni, ale ja si myslím, že sú na to pyšní. Vedia, že je to naša práca, ale samozrejme, ešte to všetko nechápu. Sú to rovnaké teplákové deti ako každé iné a nenosia Vtáčatko a ľanové veci každý deň od hlavy po päty. Čo sme si vydobyli a čo majú radi – všetci spíme v ľane a každý si vybral svoju farbu obliečok zo vzorkovníka. Žijú s tým spolu s nami.

 

 

 

Dokonca som na sociálnych sieťach videla, že rolu instagramerky prebrala aj Ela a vidno, že vám tu často pomáha – ako teda získať objednávku s Elinou kresbou na škatuli?

D: Musí byť chorá alebo musia byť prázdniny (smiech). Vtedy kreslí celý deň. A častokrát aj po škole s kamarátkami. Dokonca raz sme dostali objednávku s poznámkou, že si prosia kresbu od Eli. Ak je práve v škole, tak ju Peťo zastúpi. Je to taký bonus, ktorý je nečakaný a nedá sa kúpiť.

P: Veľakrát sa nám deje, že zákazníčky dostanú pokreslenú krabicu a ich detičky nám nakreslia niečo späť.

D: Sú to naozaj neuveriteľné a milé príbehy, občas nám za to pošlú aj nejakú sladkosť alebo donesú upečený koláčik. Dokonca jedni zákazníci sa tak stali aj našimi priateľmi a začali sme sa navštevovať.

 

 

Ste mi dôkazom, že ľudskosť existuje a aj vďaka vám nestrácam vieru v dobrých ľudí. ♥ Ako teda vyzerá váš bežný deň?

D: Ráno roznesieme deti do školy a do škôlky a okolo ôsmej sa tu obaja stretneme. Začíname doriešením neodoslaných objednávok, balíme nové balíčky, prípravou materiálu pre dielne, zadávame objednávky a pracujeme s naším e-shopom. Tým, že máme aj takto otvorené dvere, tak občas zavítajú aj náhodní okoloidúci a zákazníci, ktorí si prídu niečo vyskúšať. Máme spoločný obed, aby nám nebolo málo...

P: No jasné, veď musíme poohovárať šéfku! (smiech)

D: A poobede si pozbierame deti, my odovzdávame balíčky kuriérom, na poštu, do zásielkovne... Tie poobedia máme také hektické.

P: A ak by som to mal jedným slovom zhrnúť: je to brutálna improvizácia. Také hasenie malých požiarikov. Aj nám často hovoria, že by sme mali mať nejaký denný plán – že utorok a štvrtok baliť objednávky a od 8:00 do 9:00 vybavovať maily. Ale to sa nedá! Takýmto spôsobom vôbec nefungujeme. Väčšinou si ráno zadáme úlohy, ale vždy do toho niečo nečakané príde. Ten zavolá, tam treba ísť niečo zaniesť, s dielničkami treba komunikovať. Sme malá značka, všetci robíme všetko. Nemáme tu oddelenie marketingu, či fotografovania, proste fotíme vtedy, keď je Danka namaľovaná. :)

D: Niekedy nás to trápi a snažíme sa to spraviť inak. Ale keď sme to skúsili, nikdy nám to nefungovalo a vždy sme sa vrátili k tomu, ako sme zvyknutí.

 

 

 

Prezraďte nám, čo chystáte na ďalšiu sezónu? Aké sú vaše ďalšie plány a na aké novinky sa od vás môžeme tešiť?

D: Pravda je taká, že nechcem, aby sme každoročne prichádzali s novými kolekciami. Áno, vždy sa snažíme pridať nejaký nový kúsok, aby sme my, aj naši zákazníci mali spestrenie. Nechceme ísť ale cestou, že musíš si kúpiť, lebo neskôr to už nebude. Chceli by sme mať stálu ponuku. Stále nás baví skúšať nové modely, aj nové materiály, ale nemáme to naplánované presne na sezónu. Myslím, že práve vďaka tej širokej škále farieb a vzorov je možné stále niečo nové ponúkať a kombinovať a nemusíme mať dvesto modelov a stále vytvárať ďalšie.

P: Ja si hlavne myslím, že ten ľan na Slovensku ešte stále len prichádza. Alebo sa vracia. Keď porovnám povedomie o ľane teraz a pred 4 rokmi, keď sme začínali, je to výrazne lepšie. Ale stále sú tu ľudia, ktorí ho nepoznajú. Hoci my žijeme v takej bubline, v ktorej máme pocit, že je už všade. Bude to aj tým, že sa priatelíme s mnohými značkami, ktoré tiež ľan používajú. Ale veľmi veľa ľudí je mimo tejto bubliny a ešte ho len potrebujú skúsiť. Vidím to na tom, že keď sa idem prejsť tu po Dlhých dieloch, tak si pripadám ako exot. Ale keď sa už zveziem do mesta, tak sa cítim ako bežne oblečený človek a nikto sa na mňa divne nepozerá.

D: Chceme o ňom robiť osvetu a ukázať ho väčšiemu spektru ľudí. Ľan je proste láska a myslím si, že aj akýmkoľvek smerom sa naša značka bude uberať, bude našim hlavným materiálom. Samozrejme, nie je to len našou zásluhou, že ľan sa dostáva do povedomia. Ja si veľmi vážim našu konkurenciu a na trhu sú krásne značky. Snažíme sa navzájom podporovať, lebo dobre vieme, čo je za tým.

 

 

Danka, Peťko, ďakujem vám za tento krásny rozhovor a v menej celej redakcie SAShE vám želám všetko dobré. ♥

Komentáre

richie_bumpkin Nádhera, krása, držím palce!!!!!!!!

2023-11-07 20:14:482x

Vysivky_od_Ivky Skvelý, inšpiratívny rozhovor :)

2023-11-08 07:31:511x

konvalinka Toto je jeden z mojich obľúbených predajcov na Sashe. Rada som si o nich prečítala :-)

2023-11-08 16:32:391x

mina289 Krásna rodinka, skvelé čítanie ♥️ Ľan je skrátka láska

na celý život. Nech sa Vám darí a prajem všetko dobré :-)

2023-11-08 18:44:011x

vtacatko.usilo ďakujeme krásne, kamoši!

2023-11-08 20:00:071x

RMKArtJewellery Najkrajší a náš najobľúbenejší obchodík ♥

2023-11-09 10:58:421x

Wien Mám od vás viacero vecičiek, hlavne svetre sú skvelé. Len tak ďalej.

2023-11-09 13:07:451x

vtacatko.usilo juj dakujeme, ste najviac ♥️

2023-11-09 21:08:10
Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

Vecičky nájdete

V žurnáli sú spomínané:

 - Perlička - ľanová sukňa s veľkými našitými vreckami - 15298981_Perlička - ľanová sukňa s veľkými našitými vreckami by vtacatko.usilo
 4 komentárov
 Páči sa 400 ľudom
79 €
 - Ľanové šaty košeľové - Labuť - 12624768_Ľanové šaty košeľové - Labuť by vtacatko.usilo
 1 komentárov
 Páči sa 276 ľudom
126 €
 - Ľanová leňoška - matrac na leňošenie - 15363071_Ľanová leňoška - matrac na leňošenie by vtacatko.usilo
 2 komentárov
 Páči sa 148 ľudom
150 €

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »