SAShE s.r.o. . » Rozhovory / 2020-02-07 10:44:15 /  31 komentárov / 128 lajkov / 2635x zobrazený

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov a portrétov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

Čítali ste Alenkin žurnál o tom, ako si splnila sen o novej dielničke? Nás zaujal natoľko, že sme si novú dielničku chceli prísť pozrieť na vlastné oči a vyzistiť, ako sa jej novom priestore pracuje. V priestrannej miestnosti nás ohúrilo veľké množstvo farebných a vzorovaných látok, z ktorých Alenka šije rôzne doplnky ako vankúše, hniezda, nákrčníky či peňaženky. Spolu s Alenkou nás privítal aj jej chlpatý pomocník / model, ktorý nám profesionálne zapózoval pri šijacom stroji. :D 

Značka Alinka dizajn funguje už desať rokov, z toho šesť rokov predáva na SAShE. Najprv mala v ponuke len drobnosti ako anjelikov a bábiky, neskôr sa jej záber rozšíril a zameral hlavne na vecičky pre deti. S Alenkou sme sa porozprávali o tom, aké je to pracovať z domu, čo je pre ňu dôležité pri fotení výrobkov i tom, ako sa podľa nej handmade tvorba za uplynulé roky zmenila. Ak ste zvedaví, čo všetko nám prezradila, čítajte ďalej. :)

Tešíme sa, že sme si vašu dielničku mohli prísť pozrieť aj naživo. Ako sa vám v nej pracuje?

Výborne. Všetci, čo prídu, tak ochkajú a vravia, že mi také priestory závidia. Som spokojná, veľmi.

Keď človek pracuje z domu, jeho veci ho môžu začať postupne zahlcovať a ovplyvňovať aj fungovanie celej rodiny. Bolo to podobne aj u vás?

Bola som už naozaj na obtiaž (smiech). Hlavne najstaršia dcéra má mániu upratovať po mne. Hneď ako som odišla z obývačky, už mi všetko spratala. V osobitnej miestnosti som mala iba látky, ktoré som strihala, ale všetko som potom šila v obývačke na stole. Takže som strašne rada, že mi manžel spravil dielničku. Rok na nej pracoval.

Pracovať z domu je ťažké aj z pohľadu psychohygieny. Viete za prácou zavrieť dvere a vypnúť?

Viem a musím. Našla som si behanie a behaním sa ventilujem. Zákazníčky mám väčšinou strašne milé a zlaté, ale sú aj také, ktoré človeka psychicky unavia. Vtedy buď zoberiem psa alebo si idem sama zabehať. Musím, lebo fakt celé dni človek sedí, v podstate len trošku pochodí popri stoloch. Milujem to tu, každú voľnú chvíľu využívam na to, aby som sem mohla ísť a zavrieť sa tu. Ale musím si nájsť aj ten relax.

Šijete už od detstva. Ako ste si k tomu našli cestu? Čo vás na tom oslovilo a bavilo?

Moja mama nám šila, štrikovala, vyšívala a ja som sa popri nej učila. Mala veritasku stroj a často šila podľa Burdy. Naučila ma, ako vyzerajú strihy a ako šiť, aby to pekne vyzeralo. Štrikovala som, vyšívala… Jediné, čo som nevedela, bolo háčkovanie. To som sa naučila, keď som čakala najmladšiu dcéru. Bruško mi už zavadzalo, nevládala som šiť, tak som zobrala do ruky háčik, našla som si návody a háčkovala som čiapočky.

Čo bola prvá vec, ktorú ste si vyrobili?

Ako prvý som si uštrikovala šál. Mal široký začiatok a úzky koniec, nemal tvar (smiech). Prvá vec, ktorú som si ušila, bola blúzka s nazberkanými volánikmi. Keď sme mali neskôr v škole ručné práce, bola som jediná, čo vedela šiť na stroji. Spolužiakom som pomáhala a ukazovala im, čo a ako budeme robiť.

Predávať ste začali najprv drobnosti ako bábiky a anjelikov?

Áno, začala som s anjelmi, keď som bola na materskej so synom. Objavila som značku Tilda, to je taká nórska autorka, ktorá šije anjelov a škriatkov. Strašne sa mi to páčilo a chcela som si to tiež urobiť. Tak som si našla strih a začala som šiť. Potom som urobila anjelika mame, sestre, kamarátkam... Postupne sa mi doma začali hromadiť látky, tak som si povedala, že výrobky začnem predávať.

Ako sa to postupne ďalej vyvíjalo?

Tieto anjeliky boli prvé, potom pribudli vankúšiky. Veci pre bábätká som začala šiť úplne náhodou, keď ma oslovila jedna známa, ktorá chcela ušiť organizér na plienočky. Potom sa sestre narodilo bábo, tak som jej urobila hniezdo a deku. No a už sa to potom zvrhlo (smiech).

Minky light blue vankúšik 35*35cm
Alinkadizajn, 8 €

Počas druhej materskej ste sa rozhodli, že sa už nevrátite do práce. Čo vám dodalo odvahu urobiť toto rozhodnutie?

Mňa to strašne bavilo, nevedela som si predstaviť, že začnem chodiť do roboty a na tvorbu už nebudem mať čas. Prišlo mi to také deprimujúce. Tiež som chcela ostať doma aj kvôli deťom. Keď sa potom narodilo moje tretie dieťa, odchovala som ho prakticky v dielni. Takže preto som sa rozhodla, že zostanem doma. Chcela som si robiť na svojom a nebanujem to, fakt. Som spokojná a veľakrát sa mi už potvrdilo, že to rozhodnutie bolo dobré. Môžem naozaj ďakovať SAShE, lebo vlastne vďaka nim som si rozbehla svoj biznis. Tam vznikali tie prvé objednávočky, lebo sociálne siete vtedy ešte neboli.

Ako sa vám podarilo skĺbiť podnikanie so všetkými ostatnými povinnosťami?

Zo začiatku bolo ťažké vytvoriť si režim. Keď boli deti v škôlke a škole, bolo to celkom v pohode. Ale keď sa narodila najmladšia dcérka, musela som sa začať prispôsobovať jej. Takže keď bolo treba ísť vonku, pobalila som si balíčky a išli sme na prechádzku. Keď sa hrala v obývačke, ja som popri nej šila. Musela som sa naučiť rozdeliť si deň tak, aby boli všetci spokojní. Manžel, deti aj ja.

Vidieť veľký posun vo vašich fotkách v porovnaní s tým, keď ste začínali. Máte nejaké tipy?

Keď som ešte nemala svoju dielničku, fotila som v obývačke, kde sme mali oranžové steny a hnedú podlahu, takže veci pekne nevynikli. Videla som, že moje fotky sú hrozné, ale nevedela som s tým nič robiť. Chýbali mi biele podklady, čo je základ. Biele podklady a svetlo. Začala som si všímať, ako fotia ostatní predajcovia a povedala som si - dievča, rob s tým niečo. Tak som si kúpila pozadia na fotenie a stojanové svetlá. Fotky potom upravujem v programe, aby to vyzeralo naozaj k svetu, lebo fotka predáva. Jednoznačne. Keď to človek pekne nafotí, tak je omnoho vyššia šanca, že si to niekto kúpi.

Učili ste sa na vlastných chybách, alebo ste boli na nejakom kurze?

Bola som na kurze u jedného pána, ktorý ma nič nenaučil. Celý čas rozprával len o sebe a o tom, ako sa to on všetko naučil. Na konci nám zobral fotoaparát, nastavil nám ho a povedal, že môžeme ísť. A to bolo všetko. Takže absolútne nič mi ten kurz nedal. Musela som sa učiť na svojich chybách. No a teraz som najspokojnejšia s mobilom, ktorý mi robí veľmi pekné fotky.

Čo by ste odporučili začínajúcim značkám čo sa týka fotenia aj podnikania?

Nech počúvajú svoje srdce a nech nemajú veľké očakávania. Prídu aj sklamania a možno aj pocity frustrácie, ale nech to nevzdávajú. Človek si musí veriť, ísť svojou vlastnou cestou a byť originálny, aby bola jeho tvorba rozpoznateľná a jedinečná. Aj mne sa veľakrát podarilo vyrobiť nepodarky, ale treba to stále skúšať, až kým sa to nepodarí.

V dielničke máte veľké množstvo látok. Podľa čoho si vyberáte materiály, z ktorých šijete?

V prvom rade je to kvalita a potom aj cena. Na prvom mieste je však kvalita. Keď chytím do ruky materiál, tak viem zhodnotiť či je dobrý a budem s ním pracovať. V minulosti som skúsila aj nekvalitnejšie materiály, ale s tým som si povedala, že končím.

Zvyšky látok a iných materiálov ste sa snažili vždy čo najviac zužitkovať, aby neskončili v koši. Čo konkrétne s nimi robíte?

Pri šití odpad vzniká, ale snažím sa ho čo najviac eliminovať. Keď mám napríklad zvyšky z vatelínov, využívam ich ako výplň do vankúšikov. Čo sa týka zvyškov látok, šijem z nich menšie vecičky, pri ktorých sa zvyšky ešte dajú využiť. Najmenšie kúsky látok, ktoré už nemám ako využiť, darujem do škôlok alebo si ich odo mňa berú žienky. Objednávky sa snažím baliť ekologicky. Používam hlavne krabice a na veľké veci používam papierové vrecia. To ešte balím do igelitov, ktoré nekupujem, ale využívam obaly, v ktorých mi chodí výplň.

Značka Alinka dizajn funguje už desať rokov, z toho šesť rokov ste na SAShE. Čo sa za toto obdobie v handmade tvorbe zmenilo?

Keď som začínala, bolo nás strašne málo. Každá sme si šili to svoje a nešli sme si do kapusty. Všetko bolo také uvoľnenejšie, také milé. Keď vznikol Facebook a ženy tam začali ponúkať svoje výrobky, stúpol aj počet tých, ktoré si nápady berú. Tieto žienky častokrát nemajú žiadne skúsenosti so šitím a nerozumejú materiálom. Nevedia, ako sa materiály správajú a či sú vhodné pre ten konkrétny výrobok. Potom je kvalita hotového produktu veľmi slabá. Napriek tomu sa do toho vrhnú strmhlav a začnú hneď vo veľkom predávať. Často hlboko pod cenu, len aby predali a tým tiež veľmi pokazili trh. Ja som tiež raz začínala, ale vtedy som vecičky rozdávala a vyrábala pre radosť. Keď teraz u mojej mamy zbadám anjela, ktorého som jej kedysi darovala, vravím - Bože, daj to preč, toto je hrozné (smiech). Vidím na sebe, ako som sa posunula. Aj ony by na to mali ísť postupne, vzdelávať sa a výrobky predávať, až keď vyzerajú naozaj pekne.

Sen o dielničke ste si už splnili. Aké máte ďalšie plány a sny?

Neviem, nechám to na zákazníkoch, čo budú chcieť. Vôbec netuším (smiech). Proste tí zákazníci mi ukážu, čo chcú. Momentálne mám strašne veľa zákaziek a rozrobených vecí, takže na realizovanie plánov a snov ani nemám čas. Ale ničomu nehovorím nie, všetko je otvorené.

Aké značky na SAShE sa vám páčia?

Mám veľa kamarátok, od ktorých mám nejaké vecičky a podporujeme sa navzájom. Nádhernú tvorbu má Zuzka Gibalová, ktorá šije hračky pod značkou Zuzug. Krásnu tvorbu má aj Lujza Marko, ona vyrába šperky. Páčia sa mi aj Banshee šperky, Magaela, Noi Art, Elart. Kozmetiku mám od Modrej púpavy. Dcérka dostala minulý rok pod stromček nádherného jednorožca od Love Colors.

Peňaženka bordové ružičky na bielom
Alinkadizajn, 28 €

Alenke veľmi pekne ďakujeme za rozhovor. :) Ak sa vám článok páčil, navštívte aj obchodík značky Alinka dizajn na SAShE a nechajte nám pod článkom komentár. Veľmi nás to poteší. :)