Hoci každý, kto bol kedy u mňa doma, by ma označil za maximalistku – človeka s domom preplneným ozdôbkami, vecičkami a ornamentmi – v mojej ručnej tvorbe naopak vidíte skôr minimalistický štýl. Jeden či dva, len vzácne tri druhy kvetov v kvetinových vencoch, šiškové vence dozdobené iba prírodne zladenými hviezdičkami alebo bobuľkami. Jedným z dôvodov je, priznávam sa bez mučenia, aj nízka výrobná cena týchto výrobkov. Druhým je však to, že chcem nechať vyniknúť krásu prírodných materiálov. Nepôsobia na mňa dobre vence z kvetinárstiev preplácané všetkým možným, kde čečinu človek aby hľadal lupou. Materiálu z prírody som mávala na rozdiel od kvetinárstiev zväčša nadostač, a preto som ho vo svojich dekoráciách vystavovala na obdiv. A tretí dôvod? Ten je... hm... ja neviem. Akási oddávna túžba po zladení. Už prvé venčeky a ikebany som vyrábala každú v jednotnom farebnom tóne. Po kedysi pestrofarebnom vianočnom stromčeku som prišla na chuť jednofarebným. A vôbec, vždy som sa bála, že výzdobu farebne a štýlovo prestrelím. Týka sa to aj adventných vencov. Na jednom boli preto len prírodné ozdoby, na druhom len trblietavé, na ďalšom zase iba trblietavé s popraškom. A, prirodzene, farebne jednotné. S premáhaním som ešte bola schopná skombinovať trebárs fialovú s ružovou či zlatú s oranžovou, ale to bolo maximum. Nuž, decentné. Alebo... nudné.

No tunajšie fotografie nádherných, bohatých, pestrých a súčasne nie preplácaných vencov ma prebrali. Napríklad, že k fialovej sa dá dať aj červená, dokonca aj oranžová bez toho, aby mi to vypálilo oči. Alebo že lesklé guľôčky sa znášajú s prírodne pôsobiacimi jabĺčkami. Človek najprv musí vidieť, že to nevyzerá zle, aby sa do niečoho takého pustil. A ja som vďaka krásnym záberom tu na Sashe dostala obrovitánsku chuť sa do toho pustiť! Ktorá prišla, ako na potvoru, v čase, keď som musela robiť obed. Bežné.
Ale sotva som hodila plech do rúry, už som začala horlivo prehľadávať moju zabordelované dielničku, aby som našla materiály čo najviac podobné mojej inšpirácii. Chcela som urobiť adventný veniec v tradičných farbách a tradičnom duchu, no pritom pestrý a bohatý. Smola bola, že jediné fialové adventné sviečky som už mala na venci, ktorý som mala pripravený pre starkú. Podobný som jej už zo dvakrát vyrobila. Taký bežný, nemastný-neslaný. A keďže iné materiály neboli, rozhodla som sa ten už hotový veniec vďaka návalu inšpirácie úplne prepracovať. Takto vyzeral predtým...

Ešteže som ho vyrobila bez použitia tavnej pištole, takže dekorácie sa z neho dali pekne obrať. Nechala som len sviečky. Kúsok saténovej látky odloženej z uschnutej narodeninovej kytice (ja naozaj nevyhadzujem nič!) som rozstrihala na stuhy, prežehlila a nazháňala som po šuflíkoch čo najpodobnejšie ozdôbky: orechy, škoricu, šišky, hviezdičky...

Nebolo by fér vyrobiť na predaj vecičku inšpirovanú inou vecičkou zo Sashe. Ale urobiť radosť mojej skoro deväťdesiatročnej starkej azda smiem. A preto, tadá...

A záverom ďakujem, že sa nebojíte kombinovať. Posnažím sa pri výrobe pre súkromné účely aj ja hľadieť na to, čo sa hodí a čo nie, otvorenejšie. Aj keď jednofarebných stromčekov sa nevzdám! :-)