Jana P. » Tvorba / 2022-12-09 07:00:01 /  Pridaj komentár / 4 lajky

Čo tak potešiť na Vianoce niekoho knihou? A nie len tak ledajakou - pozoruhodným románom, v ktorom sa spájajú črty literatúry pre mládež a pre dospelých. Zachádza do filozofických a odborných konštruktov, ale zároveň do rovnakej hĺbky a intenzity emócií postáv. Román, v ktorom sa prepletajú a rozplietajú dejové línie, v ktorom sa nachádzajú pokojnejšie aj akčnejšie pasáže, ktorý navodzuje množstvo otázok, ale tie najdôležitejšie z nich zodpovie vo veľmi prekvapivom a do seba zapadajúcim vysvetlení.

Román, ktorého prednosťami sú hĺbka a zložitosť, a predsa po väčšinu času nie je náročným čítaním. Opisuje problémy bizarné i každodenné a prekvapuje dejovými zvratmi. Román bol pred vydaním vylepšovaný a šperkovaný dva roky, aby po nasledujúcich desiatich rokoch ďalšieho vylepšovania vyšiel znova. Taký je román Nula kelvinov s podtitulom Ja neexistujem, ty neexistuješ. A vďaka grafičke Janke Kollárovej môžete vidieť, ako mu to svedčí pod vianočným stromčekom. :-)

Teraz už ale nechám hovoriť knižku samú za seba:

***

David Settle nevydržal to napätie a otočil sa.

Tí traja stále išli za ním znepokojivo blízko. Kyle Abbott, vodca bandy, v strede. David vedel, že mohutný primitív po Kyleovej ľavej ruke je Brad. Meno druhého primitíva nepoznal, ale už viackrát ho videl s Kyleom a o príslušnosti k jeho bande sa nedalo pochybovať. Boli traja, a David len sám.
Okamžite vedel, že urobil chybu. Keď sa obzrel, dal najavo obavy, silné obavy, a Kyleova banda si to, samozrejme, všimla. Brad vyceril zuby v úsmeve, ktorý sa dal pokladať za víťazný.

David Settle sa pustil do behu.

Dupot jeho vlastných krokov prehlušoval ostatné zvuky, ale vedel, že tí traja sa rozbehli za ním. Nemusel sa znova obzrieť, vlastne by to bolo v tejto situácii veľmi nežiaduce. Aj tak si počínal dosť zle. Už od chvíle, ako vyšiel zo školy a rozhodol sa skrátiť si cestu domov cez nedokončenú zástavbu mesta, si počínal dosť zle. Pretože na tomto mieste a v tejto hodine nebolo momentálne ani nohy. Kde sú všetci, keď ich človek potrebuje? Nič, len sivé masy neomietnutých chátrajúcich múrov. Prázdne kontajnery. Asfalt vlhký po nedávnom daždi. A ticho zamračeného skorého piatkového odpoludnia vo vyľudnenej štvrti Middletownu.

David Settle zrýchlil.

Bol to pekný chlapec. Vyzeral asi na šestnásť alebo sedemnásť rokov. Husté hnedé vlasy mu rástli do charakteristických vĺn, ktoré vyvolávali u dievčat túžbu dotýkať sa ich a pohrávať sa s nimi. Ešte väčšmi mohli v skupinkách chichotajúcich sa tínedžeriek zapôsobiť jeho oči, tmavé a hlboké, v ktorých sa často zjavoval zasnený výraz. No v skutočnosti jeho prirodzené čaro fungovalo prevažne na mladšie dievčatá, a hlavne na tie, ktoré ho videli prvý alebo druhý raz. Staršie, a zvlášť tie, čo ho poznali dlhšie, sa mu vyhýbali. David Settle nebol obyčajný chalan. Kto to intuitívne nevycítil alebo nevypozoroval z jeho priam do očí bijúcej osamelosti, ten to čoskoro zistil z rečí šíriacich sa v kolektíve. Zrejme preto sa na neho zamerala aj Kyleova banda. Vyberá si tých, čo sú nejakým spôsobom odlišní. Alebo slabší. Hendikepovaní. David vedel, že by nemal svoju odlišnosť brať ako hendikep, ale napriek tomu ju tak vnímal.

Ani nevedel, čo Kyleovi a jeho kumpánom urobil. Možno ich v ten deň rozzúril niekto iný, na kom sa z nejakého dôvodu vyvŕšiť nemohli. A vtom im prišiel do rany David. Čudácky samotár. Vhodná obeť.

David za behu pevne zvieral popruhy školskej tašky. Cítil pritom, ako švy batoha na ľavej strane postupne povoľujú. Oblečenú mal školskú bundu a obnosené džínsy. Jasný sociálny prípad. Kyleova banda takých nemala rada.

David prudko zahol za roh. Pri tomto manévri nastala vhodná príležitosť obzrieť sa. To, čo uvidel, ho naplnilo hrôzou. Odstup medzi bandou a ním sa zmenšil asi na šesť metrov. David sa pustil do bezhlavého šprintu. Prenasledovatelia boli už tak blízko, že ich hrozivý dupot počul aj cez dupot vlastných nôh a svoj hlasný dych.

Ďalší roh priniesol povzbudivejší pohľad. V diaľke na konci dvojitej hradby neomietnutých múrov bola cesta. Blížil sa k miestam, kde v Middletowne začínal znovu pulzovať život. Cesta predstavovala jednu z funkčných middletownských dopravných tepien. Keby ho konečne opustila tá prekliata smola, mohol by tam natrafiť na nejakého policajta. Alebo aspoň chodca. Množstvo chodcov. Dôchodkyne s taškami prekypujúcimi nákupmi. Starostlivých oteckov vedúcich deti zo škôlky. V takej situácii ho bude musieť Kyleova banda nechať na pokoji. Predpokladal, že by sa ho neodvážili zmasakrovať pred očami toľkých svedkov. Alebo v to prinajmenšom dúfal.

Keď však vyčerpane dobehol k asfaltke, nebol tam nikto. Len trochu viac svetla prenikalo zo silne zamračenej oblohy na otvorené priestranstvo. Chodník pustý. Cesta pustá. V miernom vetre sa na ňu z neďalekej aleje znášalo zopár listov, ktoré nedopatrením zabudli opadnúť už na jeseň. A pri ďalšom ohliadnutí sa zistil, že vzdialenosť medzi ním a Kyleovými gorilami sa zo šiestich metrov zredukovala na šesť krokov.

Celkom stratil hlavu. Trielil po chodníku s vedomím, že grázlom stačí natiahnuť ruku a môžu ho zdrapiť za okraj rozpadávajúceho sa batoha.

Vybehol na asfaltku. Chvíľu nato začul, ako Brad vykríkol. Bleskovým pohľadom vzad zistil niečo také úžasné, až tomu skoro nemohol uveriť: Kyleova banda ho už neprenasleduje. Zostali stáť na chodníku a civeli na neho. Len necelú sekundu mal možnosť zamýšľať sa nad týmto nečakaným obratom, keď vtom vzduch preťal neznesiteľne hlasný rev klaksónu.

David v behu automaticky otočil hlavu za zvukom. Z opačnej strany sa na neho rútil obrovský kamión. David chcel zastať, no nohy ho zotrvačnosťou niesli ďalej. Vpred, priamo pod kolesá.
V panike zrýchlil a možno by ešte stihol prebehnúť, no potkol sa. Padol na asfalt. Toľko namáhaná látka školskej tašky sa konečne roztrhla, Davidove veci sa rozprskli po ceste, ale všetky ostatné zvuky úplne zanikli v ohlušujúcom trúbení klaksónu a škrípaní bŕzd. Keď zdvihol zrak, uvidel, ako na cestu postupne dopadá tieň rútiacej sa masy. Vzápätí neexistovalo nič len kamión, kamión a kamión, obludný nárazník a gigantické kolesá, ktoré už boli bližšie než blízko.