Všetko zlé je na niečo dobré. Dokonca aj dlhotrvajúce júlové sucho, ktoré sužovalo prírodu. Aj keď... Veľké zlé veci sú často dobré len na malú, malinkú vec. Bývalo by, samozrejme, omnoho lepšie, keby sucho nebolo. No vďaka nemu som sa aspoň predčasne dostala do jesennej tvorivej nálady. Nešťastné stromy nahodili módu skorého októbra. Žltú, hnedú, len červenú nie, lebo nedávne výskumy naznačujú, že tá je nielen znakom jesene, ale aj dobrej kondície dreviny.

No stromy nezhynuli, iba to pre túto vegetačnú sezónu zabalili. A ja som vďaka tomu začala premýšľať o jesenných ozdôbkach.

Najvyšší čas! Tento rok sa hlásim až na dva jesenné jarmoky a vďaka vám každú jeseň dosť toho popredám aj cez Sashe. Jeseň je moje najobľúbenejšie obdobie, možno preto mám na jesenné dekorácie tie najlepšie, najobľúbenejšie nápady. Každú jeseň chcem priniesť nejakú novinku.

Lenže hrozivé sucho malo tienistú stránku aj pre moju tvorbu. Jej neodmysliteľnou súčasťou je totiž živý, svieži mach. A ten sa nedal nikde nájsť!

A tak som robila venčeky, robila, ale machové časti som vynechávala, takže to zatiaľ boli iba nedokončené polotovary. Skúšala som doniesť z lesa vyschnutý mach a resuscitovať ho vodou, no nepomohlo. Mašík potrebuje svoju lesnú mikroklímu.

Pomôcť by mohol stabilizovaný mach. Lenže keď som sa oň začala zaujímať, zdesila som sa toho, že budem živý mach nútiť nasávať horúcu chemikáliu. Navyše som sa dočítala, že ani stabilizovaný mach nedrží svoju pôvodnú zelenú farbu a musí sa prifrabovať! A je to na ňom vidieť. Veľmi.

Takže zostávam pri živom machu. Ak sa odtrhne vo vrcholovej kondícii, nedrží sa na priamom slnku, skladuje sa v chlade a pravidelne sprejuje vodou či sa do nej namáča, zostáva celkom k svetu asi dva roky.

A keď doslúži, venček možno „premachovať“. Vytrhať mach spomedzi štrbín šišiek či kvetov (čo sú vlastne zamaskované šišky), dať ho kompostovať a pinzetou natlačiť do štrbín svieži mach. Ja ho síce aj priliepam, ale ak s venčekom nevystrájate psie kusy, aj mechanické držanie poslúži celkom dobre.

Ale konečne sa rozpršalo! Môj dojem októbra sa tým ešte posilnil. Natešene sa prechádzam v prírode, vdychujem chladný, vlhký vzduch a stúpam po opadanom krásne sfarbenom lístí.

A čo viac, ožil aj mach! S radosťou ho nesiem domov a venčeky sú konečne kompletné!
A vy si ich môžete kúpiť. A už budete aj vedieť, ako machové časti v nich ošetrovať. :-)

P. S.: Ak mach v mojich venčekoch sprejujete vodou, robte tak zblízka a mierte presne. Aj tak sa ale môže stať, že po zvlhčení machu sa šiškové časti od neho odchlípnu. Šiška reaguje na vlhkosť a čiastočne sa uzavrie. No žiadny strach, ona sa zase otvorí.